Protože Česko a Slovensko jsou si jazykově a v něčem i kulturně blízké, chceme naši platformu nabídnout také lidem ze Slovenska. Spojili jsme se proto s Martinou O'Connor a zeptali se jí, jak se odvíjí její příběh a jaká je situace na Slovensku.
Trigger warning – v článku je popisováno sexuální zneužití. Pokud byste se během čtení necítili dobře, je lepší nepokračovat a postarat se o sebe.
Někdo Ti uvěří: Martino, mohla bys ve stručnosti napsat pár vět o tom, co jsi zažila?
Martina: Ako dieťa som bola zneužívaná biskupom Milanom Chauturom. Bolo to od veku 6-7 do 16-17. Dialo sa to v súkromí, väčšinou u babky v Ubli, na prázninách a víkendoch. Vinila som seba. Že som ho zviedla, že som tá zlá, hriešna. Vnímala som ho ako Svätca, reprezentáciu Boha. On predsa nemôže byť zodpovedný, zhrešiť. Musel to byť môj hriech. Bola som z toho popletená, zmätená. Nechápala som to.
V manželskej terapii, terapeutka chcela vedieť viac o zneužívaní. Bolo to všetko potlačené. Pamätala som si, čo sa stalo, avšak časová línia bola v mojej pamäti narušená. Začala som dávať dokopy fakty a spomienky. Vtedy som sa pozrela po prvý krát po rokoch na internet a jeho činnosť. Pochopila som, že je ešte stále medzi deťmi, berie ich na kolená a kongregácia a spoločnosť to vníma ako normálne, keďže je v pozícii úplnej dôvery. To vo mne vyprovokovalo hnev a silný pocit, že musí byť zastavený.
Od detstva som žila v strachu, že ak to niekto zistí, budú viniť mňa. Nebudú mi veriť. Preto som mlčala. Komunikovala som o tom najskôr s niektorými ľuďmi. Cítila som sa nepochopená a to ma utvrdilo v tom, že mám ďalej mlčať. Neskôr som o tom rozprávala s terapeutkou a blízkymi známymi, ktorí to pochopili a potvrdili mi, že to nebola moja vina. To mi veľmi pomohlo. Začala som o tom rozprávať viac…
Dnes viem, že to nebola moja vina a ani moja hanba, či môj hriech.
Osobne som ho konfrontovala v novembri 2017. Informovala som Slovenskú Nunciatúru v decembri 2017, mejlom. Odpovede a komunikácia boli sporadické, neosobné.
Vypovedala som. Pre cirkev v júly 2018 v Anglicku, na požiadanie Vatikánu. Oni mi povedali, že v rámci Safeguarding a na ochranu detí v jeho blízkosti to mám nahlásiť na políciu pre riadne prešetrenie. Urobila som to v auguste 2018, nasledovne druhé vypočúvanie vyšetrovateľkou, na kameru. Prípad bol uzatvorený na úrovni skutok sa nestal, bez vypočutia svedkov. Potom začala medializácia... a čakanie na to, ako sa to všetko vyvinie.
Zde jsou odkazy na články, které vyšly na Slovensku:
Ako dieťa ma zneužíval biskup Milan Chautur a chcem, aby o tom vedeli ľudia v jeho blízkosti
Za nikoho by sme nemali dávať ruku do ohňa
Martina o sexuálnom zneužívaní biskupom Chauturom: Zdĺhavý proces, šokujúce reakcie ľudí aj strach
Advokát Martiny O'Connor: Z postupu vyšetrovateľky som zhrozený
To čo hovorí p.Gavenda, je lož
Někdo Ti uvěří: Jak se vyvíjí situace ve tvém případě? Je něco nového? Jak komunikuje Řím, jak Slovensko?
Martina: Čakám. V rámci polície a aj v rámci Cirkvi. Zo začiatku som volala na Anglickú nunciatúru o informácie, čo sa deje s prípadom. Teraz sa obraciam na Slovenskú cirkev. Odpoveď je stále tá istá: nemáme nič nové, treba čakať. Pred niekoľkými dňami som zavolala na Slovenskú nunciatúru. Bolo mi povedané, že nuncius nemôže so mnou rozprávať, keďže má stretnutie. Nevedeli mi povedať, kedy bude vhodné mu zavolať, keďže je zaneprázdnený. Nechala som im moje telefónne číslo. Hádam sa mi ozvú.
Polícia so mnou odmietala komunikovať, čo sa deje som sa dozvedala z médií, ktoré boli informované lepšie ako ja. Komunikáciu v tejto oblasti teraz nechávam na právnika.
Svedkovia boli vypočutí najskôr cirkvou a potom políciou.
Zvykla som si čakať. Nemám na výber. Ak chcem niečo vedieť, musím sa pýtať.
Najviac sa bojím toho, že cirkev a polícia to uzatvoria štýlom “Skutok sa nestal”, keďže nie sú žiadne obete mimo rodiny… ak nie sú obete, nie je problém, nie je čo riešiť. Je ťažké stáť v tom sama. Myslím si, že policajné vyšetrovanie sa pohne, ak nájde niekto odvahu prihlásiť sa na polícii. Zatiaľ je to, žiaľ, len slovo proti slovu.
Někdo Ti uvěří: Chtěla bys se kontaktovat s dalšími oběťmi? Víš o někom?
Martina: Áno, chcela. Poznám niekoľko obetí v cirkvi, oveľa viac mimo cirkev. Je neuveriteľné, koľko podobnosti je v životoch dospelých obetí detského sexuálneho zneužívania v zmýšľaní, cítení, vnímania sveta a života. Môžeme si byť vzájomnou oporou.
Bola by som veľmi rada ak by sa mi ozvali obete biskupa Chautura. Viem, že sú. Bolo by dobre vedieť, či jeho správanie sa voči mne bolo podobné aj v ich prípadoch.
Nebudem ich do ničoho tlačiť. Nahlásiť či nenahlásiť to vnímam ako osobné rozhodnutie každej obete.
Najpodstatnejšie je o tom rozprávať. Tajomstvá ubíjajú.
Někdo Ti uvěří: Jak na tebe působilo děkovné video při odchodu biskupa Chautura z úřadu? Co bys chtěla, aby se stalo? Někdo říká, že oběti si na tom chtějí vydělat?
Martina: Neviem, čo si mám o tom myslieť. Keď som to pozerala, prišlo mi to ako vtip, zveličené. Divadelná hra. Som si vedomá, že zastával svoju pozíciu dlho a ľudia ho mali radi. Tiež som si vedomá, že z právneho pohľadu je nevinný, kým sa nedokáže jeho vina.
Avšak je tu vážne obvinenie… bola by rozlúčka tiež taká, ak by bol obvinený z prenevery peňazí, vraždy alebo iného zločinu, v procese vyšetrovania?
Som zvedavá ako bude verejnosť vnímať cirkev v budúcnosti, ak sa to ukončí Skutok sa stal…
Chcela by som aby sa to ukončilo, uzatvorilo. Štýlom “Skutok sa stal”. Na úrovni Cirkvi a aj Polície. To by mi postačilo a mala by som pocit ukončenia, uzatvorenia minulosti.
Tiež by som chcela, aby sa zverejnil počet jeho obetí. Viem, že je to nerealistické. Avšak to by poukázalo na škálu problému, ktorú môže jeden človek spôsobiť a tiež nejakú tú časovú škálu zneužívania. Myslím si, že ľudia potrebujú čísla, aby si naozaj uvedomili závažnosť neriešenia prípadov sexuálneho zneužívania.
Nemyslím si, že obete si na tom chcú zarobiť. Proces nahlasovania a vyšetrovania nie je ľahký, rozprávanie o tom, čo sa stalo, je traumatické a emocionálne náročné pre obeť. Život s pocitom tajomstva, hriechu, bez osobných hraníc, v hanbe, v strachu a s pocitom viny, nie je život.
Som v terapii a aj to niečo stojí. Právnik, cestovanie, ubytovanie, opatera detí, to všetko je spojené s procesom a nie je to zadarmo.
Mnohé obete nie sú schopné fungovať v živote, mať plnohodnotné vzťahy či prácu. Každý deň sa zdá ako nový vrch, ktorý treba vyšplhať. Aby sa pohli do predu a boli schopní plnohodnotne žiť znamená najskôr si zaplatiť terapiu…
Som v pozícii, kde financie nie sú problém. Celý tento process ma stál peniaze. Nezačala som to aby som niečo finančne získala, ale z morálnej pozície.
Bežný človek by do toho nešiel v rámci zárobku. Nestojí to za to, nech je čiastka akákoľvek.
Někdo Ti uvěří: Co ti nejvíce pomohlo při tom, když jsi to začala řešit a co ti nejvíc bránilo?
Martina: Najviac mi pomohla terapia, opora a pochopenie od príbuzných, chápavých priateľov, ale tiež od ľudí v cirkvi, ktorí mi pomáhali nájsť správnu cestu - ako začať, kam ísť, kam písať, čo očakávať, ako to riešiť. A tiež vypočutie osobnej frustrácie, keď som nevidela smer vpred a ani cestu.
Najviac mi bránil strach, že mi nikto nebude veriť. Strach z procesu. Strach z medializácie a osobných útokov ľudí. Nevedieť, kde začať, kde to nahlásiť, čo urobiť a ako postupovať.
Někdo Ti uvěří: Martino, díky moc za rozhovor.
Pokud by se někdo z obětí chtěl kontaktovat s Martinou, může využít našeho e-mailu napiste@nekdotiuveri.cz.
Chceme připomenout všem obětem, že nemohou být ze strany církve zavazovány k mlčenlivosti, aby nemohly mluvit o tom, co prožily. O svých zkušenostech mohou komunikovat a zkušenost z celého světa ukazuje, že právě propojení obětí je hybnou silou změn a obrody. Nemusíte v tom zůstat sami. Podpořte ostatní.
